Novinky a príprava recenzií

Nedávno mi pribudlo pár vecí do zbierky - či už ako darčeky alebo som si kúpila. Na všetko skúsim vám spraviť aj recenzie, no teraz je to trošku ťažšie, keďže vyskytlo sa pár okolností, ktoré mi to neumožňujú. 

Ako prvé patria veci k úprave nechtov. Farebné kamienky na dozbodovanie nechtov a potom ešte sada zdobiacich tyčiniek. Tie tyčinky som si chcela už dávnejšie kúpiť, potom som si aj jednu kúpila, ale nepoužívala som ju. Teraz to kvôli práci nie je možné, ale som zvedavá aké sú a aké zázraky s nimi človek vymyslí. 

Ďalší v poradí je BB cream od Dermacolu, svetlý. Ten som chvíľu používala a bola som aj spokojná. Avšak začala som ďalšie dva nové produkty okrem tohto používať na tvár a to Micelárnu vodu od Garnier a tiež hydratačný krém od Garnier. A jedno z týchto mi pravdepodobne nerobí dobre na pleť, takže teraz musím zistiť, že ktorý to bol a potom budú aj recenzie.

Na záver sa len pochválim darčekom k maturitám - áno, na to, že som maturovala som pomaly aj zabudla, ale to je jedno. :) Hodiny sú úplne super, kamienky po okraji a kožený remienok pôsobia elegantným dojmom. Ako som ich dostala som sa rovno aj rozhodla, že toto budú moje hodinky, ktoré budem nosiť na skúšky na výške. :D (Mám ešte jedny, tak preto).

Ako hovorí nadpis - "príprava recenzií". Pripravujem pre vás niekoľko recenzií a to nielen na už spomínanú kozmetiku v tomto článku. Okrem toho mám pripravené niečo aj k farbe na vlasy, ktorú som naposledy používala či na pár kníh, ktoré som čítala v ostatnom čase. Takže určite sa máte na čo tešiť. :)

Domáci hamburger

Ako som už písala v minulom článku, robila som domáce hambáče a boli naozaj mega. :) A ich príprava vôbec nie je ťažká.
Pravé hamburgery by mali byť čisto z hovädzieho mäsa, no ja som zmiešala hovädzie aj bravčové mleté mäso. Z oboch som dávala pol kila, čiže som mala vlastne kilo mäsa. K tomu som pridala len jedno vajíčko, nech to niečo drží pokoje, dva také stredné strúčiky cesnaku, čierne korenie a soľ. Cesnak a koreniny si každý musí dať podľa chuti, predsa každý má rád niečo iné. To som všetko len zmiešala do takej hmoty a nevypiekla som to všetko, len prikryla a dala do chladničky, nič sa tomu nestalo
o a dalo sa to v pohode aj na ďalší deň upiecť - predsa, čerstvé je čerstvé. :)
Placky som robila tak, že som si najprv spravila takú guličku a z tej placku. Moja rada - spravte si radšej väčšie a tenšie placky, lebo oni sa aj tak tak scvrknú a aj zhrubnú. Neobaľovala som ich v ničom.
Potom už len žemľu rozkrojiť a každý si tam dá, čo mu chutí. Moja bola nasledovná (od spodku až po vrch): tatarka, mäso, rajčina, paprika, čerstvá cibuľka, syr a kečup. A ďalšia rada - syr je omnoho lepšie dať priamo na mäso, keď sa tak roztečie, tak je to také "pravé mekáčovské".
Ako príloha bol čerstvý šalát a domáce hranolky. Na hranolky som len ošúpala, najkrájala a umyla zemiaky a potom ich iba v oleji vysmažila.
Celé je to veľmi jednoduché jedlo na prípravu a ani časovo moc nenáročné.

Movie night

Večer, ktorý sa plánoval už vyše mesiaca. Večer, na ktorý sme sa neskutočne tešili. Večer, ktorý mne osobne dal toho veľmi veľa. Večer, na ktorý nikdy nezabudneme.
Hovorím konkrétne o včerajšku. S babami sme už dlho dlho, dokonca myslím, že to sú už aj dva mesiace plánovali prespávačku u mňa doma. Keď sme už konečne našli termín, kedy sme mohli všetky tri, tak v našej spoločnej konverzácii na facebooku prevládali moje sprosté otázky ohľadne jedla.
No a jedlo...to bol asi základ celej prespávačky. Ako správny hostiteľ som sa postarala o to, aby bolo dostatok. Vlastne...boli sme tak prepchaté všetky, že sme len tak odfukovali.A čo by sme to boli za baby, keby sa nevenujeme aj skrášľovaniu - jedným z bodov večera bolo aj trhanie obočia. :D
 Predtým než sme ale u nás zakempili som si kúpila nové struny na gitaru - Elixírky. Majú tak úžasný zvuk! A bude sa znova farbiť - redhead again. :)
V noci sme si pozreli 2. film Hunger Games a ja som samozrejme, takmer hneď na začiatku zaspala. Predtým ale bolo čo? Zas jedlo. A potom po filme som sa zobudila a do 4:00 ráno sme sa rozprávali, rozoberali hovadiny, ale aj vážne veci. Myslím si, že táto prespávačka nás znovu tak trochu zblížila a môžem povedať, že nič nie je lepšie než večer strávený s úžasnými ľuďmi, ktorých mám veľmi rada. :)
A keď už tak spomínam jedlo, tak napíšem rovno aj menu. Večera boli pravé domáce hamburgery a domáce hranolky k tomu + šalátik. Niekedy nabudúce vám sem dám aj recept.  Ako dezert, ktorý však bol omnoho neskôr bola vanilková zmrzlinka s rozdrveným oreom a ovocie všakovakého druhu čo sa našlo doma. A samozrejme, kopu slaného ako chipsy či oriešky, šľahačka alebo na pitie kofola. :)

Moje nové struny a farba, ktorá bude už o pár dní na mojich vlasoch

Kvalita fotiek nás troch je dosť o ničom, keďže *front camera*

Bez mojej maličkosti by sa to nezaobišlo :P

Hunger Games ♥

Keď sa plnia sny

Dni sa míňajú, naháňame sa, do práce, sem ísť, tam ísť a človek nestíha sa ani na chvíľku zastaviť. Konečne po týždni mám čas opísať ako sa mi plnia sny. :)
Pred týždňom bol RIPfest v sobotu v Ripňanoch. Neskutočne som sa tešila, už len preto, že som tam išla s mojou "dvojičkou" Jankou :) Bolo mi jedno, že koľko je vstup alebo aké kapely budú, jednoducho som sa išla baviť. Ale osud to chcel trošku ináč. Ale pekne po poriadku.
Pokúšala som sa vybaviť si akreditáciu, lenže nič z toho, tak som išla v piatok kúpiť lístky. To bolo okolo obeda. Poobede mám správu na FB, že mám akreditáciu. Skoro ma trafil šlak. Čo teraz? Našťastie lístky sa rýchlo predali. Už zostávalo len raz sa vyspať a už to tu bolo.
Sobota okolo obeda bola veľmi zaujímavá, keďže som išla autobusom na koniec sveta (dobre, len do jednej malinkej dediny, ale aj tak :D ) a celú cestu som stresovala, že ja zle vystúpim. U nej babské malovanie sa a na to som bola mega hrdá, lebo som jej aj sebe spravila úžasný makeup.
A potom sa už išlo. Pred vstupom som mala stiahnutý žalúdok - čo ak bude problém s akreditáciou? Ale nebol. Mali sme biele pásky - čiže dostali sme sa všade. A už to mohlo začať. Za večer spraviť vyše 2000 fotiek a to sme boli len dve, aj tak sa dá. A ten pocit ako niektorí zazerali, že sme boli vpredu, rovno pod pódiom. Jednoducho na nezaplatenie. A aký že sen sa mi to splnil? Fotila som prvý festival v živote a to rovno dve z mojich naj slovenských kapiel - Konflikt a IneKafe. A naviac, spravila som kamarátku šťastnou, vyriešila som čo ma ťažilo na srdci a toľko som sa nasmiala ako nikdy. Niektoré naše hlášky naozaj nemali chybu - "Máš kľúče od mobilu?" :D Pridávam aj niekoľko fotiek z toho dňa.

Vo štvrtok zas som bola s mojou druhou kamarátkou Lenkou v Esztergome. Konečne som videla baziliku aj zvnútra akože nielen kostol, ale aj na kupole som bola. Keby ma vtedy niekto natáča, tak sa asi všetci dobre pobavíme, lebo ja som sa fest bála na tých schodoch, že padnem dole, potknem sa a hlavne, že som vo výške. Ako sme išli hore na kupolu, tak sme si dali tam v kaviarni úžasnú čokoládu a ľadovú kávu. A taktiež sa s týmto výletom viaže veľa funny zážitkov ako napríklad hľadanie stanice v Štúrove pomocou GPS či hľadanie cesty na most. A celé to zaklincoval jarmok v Nových Zámkoch, kde som si spravila radosť a kúpila dve nové tričká do zbierky - A day to remember a Asking Alexandria.

A že aký sen sa tu splnil? To Maďarsko nebol úplne, že sen, bolo to skôr splnenie túžby ísť niekam cez prázdniny, nesedieť len doma či stále robiť.

Doplnenie knižnice

O mne veľa ľudí vie, že som dosť knihomoľ, milujem knihy a dnes som si nemohla odpustiť vojsť do Martinusu a kúpiť si knižku. Naozaj som chcela niečo nové si kúpiť (aj napriek faktu, že sa mi už kopia knihy na prečítanie :D ).
Kniha je pre mňa najlepšia kamarátka, ktorá dokáže neskutočné zázraky. Keď vonku prší a je zima? Zabaliť sa do deky, čaj do ruky a kniha na kolenách. Vonku je pekne, svieti slniečko? Kniha sa predsa dá čítať aj pri opaľovaní sa. Cestujem niekam, mám voľno v škole či nudnú hodinu? Odpoveď rovnaká - kniha. Naozaj mi nenapadá lepší relax než s knihou a slúchatkami s nejakou super hudbou.

Najprv som si zobrala "Za dverami mojich snov". Popravde, od tej autorky som ešte nič nečítala, ale je to vydavateľstvo Motýľ, odtiaľ som mala stále len dobré knihy, takže som si povedala, že tomu dám šancu. Keď som zaplatila a už pomaly odchádzala z Martinusu, tak som zbadala aj novú knihu od E. Rúčkovej. Od nej mám doma takmer všetky knihy a ani som nerozmýšľala, že či bude dobrá tá kniha, jednoducho som si ju zobrala a išla zaplatiť. Keby neviem, že to písala Enja, tak by som si ju asi hneď takto nekúpila, pretože je to Evita Press a "Evitovky" nemám moc v láske, všetky mi prídu na jedno kopyto. Lenže teraz vyhral fakt, že je to od jednej z mojich obľúbených slovenských autoriek. Plánujem ju dnes začať čítať, uvidím, či to bola výhodná kúpa (a to pri oboch knižkách :) ). V Martinuse dávajú ku každému nákupu čitateľské kalendáriky a dnes mi dali okrem toho aj slnečné okuliare. Síce sú dosť o ničom čo sa kvality týka, ale tak...Aj to sa ráta :D

Posledná z mojich nových kníh je aj knižka "Tajemství lásky". Táto knižka má pre mňa obrovskú cenu, aj napriek faktu, že som ju ešte nečítala. Dostala som ju ako darček od kamarátky, ktorá bola na výlete v Prahe. Vôbec som to nečakala a tak neskutočne ma to potešilo. Už teraz viem, že bude patriť medzi moje top knihy, možno nie kvôli obsahu, ale má pre mňa vyššiu cenu než aj najdrahšia kniha na svete. :)

"Love is like the wind - you can`t see it but you can feel it."

- Nicholas Sparks, A Walk to Remember

Dohoda - najväčší letný žúr (vraj)

Minulý týždeň v sobotu som išla na Funrádio Dohodu v Nitre. Myslela som, že no veď aj napriek tým interpretom, ktorých nepoznám to bude super. OMYL! Nejdem kritizovať interpretov a hudbu, lebo to som mohla dopredu vedieť, že to nebude nič moc. Ja osobne to viem porovnať s letnými žúrmi rockovými. Vlastne nie, neviem - ono je to neporovnateľné. Atmosféra bola nulová, chýbalo mi tam to NIEČO, čo neviem ani poriadne nazvať, čo na rockových fesťákoch je bežné.
Dve veci boli len také pre mňa dosť zarážajúce. Prvou bolo vystúpenie EGA. Ako hovorím, nejdem kritizovať hudbu, skôr jeho výzor. Keď vyšiel na pódium s tou jeho hudbou a v KISS mikine, tak som mala dosť. Veď ono sa to spolu vôbec nehodí!
Druhou bola reklama, že "NAJVÄČŠÍ LETNÝ ŽÚR". Najväčší? A čo taký Topfest či Pohoda? Veď tu bolo sotva pár sto ľudí a na Topfeste? Veď stačí pozrieť video nižšie, podľa mňa TO je najväčší letný žúr. :) A o Pohode už ani nehovorím. (Pre tých čo nie sú moc zástancami hudby ako je na Topfeste). A podľa môjho názoru na Slovensku je omnoho viac letných žúrov, ktoré sú lepšie a úspešnejšie než Dohoda.
Ale nevadí, aj tak ten večer hodnotím kladne, veď nie je dôležité, že kde som, ale s kým som. :)

Ultraviolet

These are the things, the things we lost. the things we lost in the fire fire fire.....Slová sú z pesničky od Bastille, ktorú som mala možnosť dnes počuť v trošku pozmenenej verzii.
Kamarátka mala aj s kapelou dnes koncert v Lenore (Nitra) a popravde, nevedela som, že čo mám očakávať od toho, keďže dnes som ich počula prvýkrát. A moje pocity po koncerte? Sánka dole. Kapela sa volá ináč Ultraviolet a dnes hrali viacero rádiových hitov prerobených do počúvateľnej podoby - teda takej unplugged. Hrali vonku a podľa mňa to malo také svoje čaro a super atmosféru. Oni hrali, ľudia čo išli okolo sa aj pristavili, aby pozreli, že čo to je, celkovo to bol fajn večer. Terča (speváčka) má taký neskutočný hlas, že naozaj, keby ju počujem spievať, ale nevidím ju, tak viem, že je to ona. Mala u mňa ešte jedno obrovské plus, keď spievala a to, že viem po anglicky, čiže sa to aj z tohto hľadiska príjemne počúvalo. Hrali 10 pesničiek, jeden bol ešte ako bonus a ľudia boli natoľko v super nálade, že chceli ešte, lenže nemali už nič pripravené, takže dve opakovali.
Mňa asi najviac oslovila hneď prvá pesnička - Things we lost. Normálne ľutujem, že som nemala kameru či niečo (mobil s 1,5Mpx foťákom bol nepoužiteľný), kde by som si to mohla nahrať. Na najbližší koncert si už určite beriem a natočím si to. Zatiaľ si ale bohužiaľ musím vystačiť s originálom. :D
Dnešný večer hodnotím veľmi pozitívne a teším sa na ďalšie vystúpenie Ultraviolet, keďže aj keď to nie je niečo úplne nové, ale je to originálne a také sa myslím, dnes už vidí (teda počuje) dosť zriedka.

Jeden dôvod

Ešte v marci, v jedno pekné, no hlavne upršané popoludnie som aj s kamarátkou Laurou natočila tento cover, ktorý mal slúžiť ako projekt do školy, lenže nejako u našej "milej" pani profesorky neprešiel. Dôvod prečo to neprešlo? Dodnes nevieme. Čo sa mojej hry na gitaru týka, je to dosť začiatočnícke a amatérske, ale neriešim. :) Hrám na gitare nie preto, lebo musím byť najlepšia, ale preto, lebo ma to baví a robí šťastnou. A Lauruška je moja obľúbená partáčka pri točení cover.

Kto by nepoznal, tak pesnička je originál od nitrianskej kapely Zoči Voči.

Keď sme sami

Poznáte ten pocit, keď počúvate pesničku a vynoria sa vám spomienky? Či už príjemné alebo tie menej príjemné. V mojom prípade ak sa nájde pieseň, ktorá vyvoláva tie negatívne pocity, tak sa snažím ju nepočúvam, lenže nie vždy sa to dá. Dnes popri telefonovaní s kamoškou som pozerala, že kto bude hrať na Dohode a skomentovali sme, že aj HEX budú a že obe nenávidíme pieseň "Keď sme sami". Avšak od toho momentu nedokážem vymazať tú pieseň z hlavy, stále mi chodí tá melódia aj so slovami po rozume. Je to taký naozaj paradox, že dávnejšie som tú pieseň mala rada, počúvala som ju s úsmevom na perách, bola som šťastná, lebo som mala dobré spomienky na ňu. Prišla zmena a bum, nenávisť.
Myslím, že môžem k tej nenávisti pridružiť aj nenávisť k veciam, ktoré za to často ani nemôžu. Jedno také malé "bum", zmena, môže zmeniť všetko. Prejde určitý čas, rany sa zacelia, lenže...Pri každej spomienke sa vynorí niečo, čo nám to všetko pripomenie a potom sa k tomu vrátime a zistíme, že keď si to dovolíme a pripustíme, tak spomienky skutočne bolia aj po dlhšom čase.

Welcome to my life

Na úvod, vítam všetkých, ktorí či už náhodou alebo aj za nejakým cieľom sa dostali na môj blog. Rada fotím, mám rada aj rôzne DIY veci, rada píšem a čítam, takže moje články budú v spojitosti s týmito vecami. Blog bude niečo ako môj verejný denníček, jednoducho budú tu veci, s ktorými sa chcem s Vami podeliť.

Moje ctené meno je Gabriela a Kathika alebo teda Katušák sú moje prezývky. Nemá to žiadnu spojitosť s mojím menom, jednoducho v 7. ročníku na základke mi to prischlo, zapáčila sa mi a odvtedy ju používam. Katušák však vzniklo asi len teraz niekedy, popravde ani neviem kedy, kamarátka ma tak začala volať, vlastne ona jediná ma tak volá, ale páči sa mi to.

Bývam podľa mňa v jednom úžasnom meste, v Nitre. Prečo úžasné? Dosť koncertov tu je, je tu všetko blízko a zároveň to nie je malé mesto a mám tu všetkých, ktorých mám rada.

Tento rok som zmaturovala na jednom z miestnych gymnázií a čo ďalej teraz? Ostávam verná mestu Nitra a od septembra tu začínam študovať odbor "anglický jazyk a kultúra". Už z toho môže vyplývať, že angličtinu mám veľmi rada a vlastne ja mám v obľube väčšinu cudzích jazykov a dúfam, že budem schopná (a hlavne nebudem lenivá na to) sa ich naučiť čo najviac. A okrem toho chcem raz v budúcnosti byť aj fotografka. K tomu je potrebná ešte veľmi dlhá a neľahká cesta. :)

To je zatiaľ o mne asi všetko. Som vďačná za každého nového čitateľa a za každý jeden komentár. :)