Jeden dôvod

Ešte v marci, v jedno pekné, no hlavne upršané popoludnie som aj s kamarátkou Laurou natočila tento cover, ktorý mal slúžiť ako projekt do školy, lenže nejako u našej "milej" pani profesorky neprešiel. Dôvod prečo to neprešlo? Dodnes nevieme. Čo sa mojej hry na gitaru týka, je to dosť začiatočnícke a amatérske, ale neriešim. :) Hrám na gitare nie preto, lebo musím byť najlepšia, ale preto, lebo ma to baví a robí šťastnou. A Lauruška je moja obľúbená partáčka pri točení cover.

Kto by nepoznal, tak pesnička je originál od nitrianskej kapely Zoči Voči.

Keď sme sami

Poznáte ten pocit, keď počúvate pesničku a vynoria sa vám spomienky? Či už príjemné alebo tie menej príjemné. V mojom prípade ak sa nájde pieseň, ktorá vyvoláva tie negatívne pocity, tak sa snažím ju nepočúvam, lenže nie vždy sa to dá. Dnes popri telefonovaní s kamoškou som pozerala, že kto bude hrať na Dohode a skomentovali sme, že aj HEX budú a že obe nenávidíme pieseň "Keď sme sami". Avšak od toho momentu nedokážem vymazať tú pieseň z hlavy, stále mi chodí tá melódia aj so slovami po rozume. Je to taký naozaj paradox, že dávnejšie som tú pieseň mala rada, počúvala som ju s úsmevom na perách, bola som šťastná, lebo som mala dobré spomienky na ňu. Prišla zmena a bum, nenávisť.
Myslím, že môžem k tej nenávisti pridružiť aj nenávisť k veciam, ktoré za to často ani nemôžu. Jedno také malé "bum", zmena, môže zmeniť všetko. Prejde určitý čas, rany sa zacelia, lenže...Pri každej spomienke sa vynorí niečo, čo nám to všetko pripomenie a potom sa k tomu vrátime a zistíme, že keď si to dovolíme a pripustíme, tak spomienky skutočne bolia aj po dlhšom čase.

Welcome to my life

Na úvod, vítam všetkých, ktorí či už náhodou alebo aj za nejakým cieľom sa dostali na môj blog. Rada fotím, mám rada aj rôzne DIY veci, rada píšem a čítam, takže moje články budú v spojitosti s týmito vecami. Blog bude niečo ako môj verejný denníček, jednoducho budú tu veci, s ktorými sa chcem s Vami podeliť.

Moje ctené meno je Gabriela a Kathika alebo teda Katušák sú moje prezývky. Nemá to žiadnu spojitosť s mojím menom, jednoducho v 7. ročníku na základke mi to prischlo, zapáčila sa mi a odvtedy ju používam. Katušák však vzniklo asi len teraz niekedy, popravde ani neviem kedy, kamarátka ma tak začala volať, vlastne ona jediná ma tak volá, ale páči sa mi to.

Bývam podľa mňa v jednom úžasnom meste, v Nitre. Prečo úžasné? Dosť koncertov tu je, je tu všetko blízko a zároveň to nie je malé mesto a mám tu všetkých, ktorých mám rada.

Tento rok som zmaturovala na jednom z miestnych gymnázií a čo ďalej teraz? Ostávam verná mestu Nitra a od septembra tu začínam študovať odbor "anglický jazyk a kultúra". Už z toho môže vyplývať, že angličtinu mám veľmi rada a vlastne ja mám v obľube väčšinu cudzích jazykov a dúfam, že budem schopná (a hlavne nebudem lenivá na to) sa ich naučiť čo najviac. A okrem toho chcem raz v budúcnosti byť aj fotografka. K tomu je potrebná ešte veľmi dlhá a neľahká cesta. :)

To je zatiaľ o mne asi všetko. Som vďačná za každého nového čitateľa a za každý jeden komentár. :)